Sedemsto miliónov na vedu z eurofondov nebude stačiť, tvrdia odborníci

Slovenská veda má do roku 2023 dostať 700 miliónov eur. Vyčlenené boli v rámci súčasného programového obdobia Operačného programu výskum a inovácie. Tento balík na financovanie vedeckých projektov na celom Slovensku však podľa odborníkov rozhodne nepostačí.

Ako pre Webnoviny.sk povedal analytik Daniel Straka, peňazí na vedu a výskum by bolo treba omnoho viac. "Táto oblasť je na Slovensku veľmi podvyživená," doplnil a zároveň dodal, že eurofondy by malil byť podľa neho využité len ako dodatočné prostriedky. „V praxi to však funguje celkom inak. V priebehu času sa stalo, že tie hlavné prostriedky na vedu a výskum pochádzajú z eurofondov a štát vedcov z vlastných zdrojov až tak nedotuje," priblížil.

Ministerstvo školstva hovorí, že 700 miliónov eur je určených na aktuálne programové obdobie. V tom nasledujúcom by malo mať Slovensko k dispozícii okolo 13 miliárd eur, ktoré bude potrebné vyčerpať do konca roku 2029 alebo 2030. V súčasnosti však nie je ešte známy rozpis, a tak nevedia povedať, koľko z uvedenej sumy by malo ísť na vedu. Podobne je to v prípade prostriedkov z Fondu obnovy. Ešte tiež nie je zrejmé, koľko ich pôjde na výskum, ale bude ich potrebné vyčerpať do konca roku 2026," dodal rezort.

Bratislavské laboratóriá eurofondy neuživia

Problémom eurofondov je aj to, že bratislavské laboratóriá neuživia. Pritom v hlavnom meste sa nachádza najviac vedeckých špičiek. Mimo súkromných zdrojov im finančne pomáha predovšetkým Agentúra na podporu vedy a vývoja, ktorá má pre všetky vedné oblasti z celého Slovenska malý balík peňazí.

Ako hovorí molekulárny biológ Peter Celec, na v súčasnosti najpopulárnejšiu COVID výzvu dostali z tejto agentúry všetky vedné oblasti na celom Slovensku od sociológov až po virológovna podporu vedy a vývoja dokopy iba osem miliónov eur. „To je nič. Osem miliónov mal podľa mňa dostať v marci len samotný virologický ústav. V Nemecku dostali v priebehu dvoch týždňov 10 miliónov len na koordináciu patologických pracovísk. Osem miliónov pre všetkých je v porovnaní s tým až smutno-smiešna suma,“ skonštatoval vedec.

Podľa Celeca je zároveň otázne, kedy im peniaze z agentúry vlastne prídu. „Celý ten proces totiž trvá a trvá… Už som sa aj bál, že príde vakcína a skončí celá korona a my dostaneme peniaze na jej výskum až potom,“ povedal biológ. Na financovanie svojho výskumu súvisiaceho s ochorením COVID-19 čaká s tímom už od marca. „Je to vyše pol roka, no uvidíme, zdá sa, že v najbližších týždňoch tie peniaze už dostaneme,“ dodal. Na dotácie z eurofondov podľa neho nárok nemajú, tieto zdroje by mali totiž slúžiť primárne na vyrovnávanie rozdielov medzi jednotlivými regiónmi.

Za polroka spracovali žiadostí ako za predchádzajúcich šesť rokov

Na COVID výzvu by mali z eurofondov vedecké tímy dostať 80 miliónov. Kedy budú tieto peniaze reálne k dispozícii ale zatiaľ nie je jasné. Ministerstvo školstva sa obhajuje. Výskumná agentúra podľa rezortu nezaháľa a za ostatného polroka spracovala taký objem žiadostí o platbu ako za predchádzajúcich šesť rokov. „Podobný pomer sa dosiahol aj v oblasti zazmluvňovania, keď sme za šesť mesiacov na úrovni zhruba predchádzajúcich šiestich rokov,“ uviedol tlačový odbor ministerstva.

Zároveň dodáva, že COVID výzvy by sa mali vyhodnotiť za štyri mesiace od uzávierky prvého kola. V apríli však mali ešte spracúvať nevyhodnotené výzvy vyhlasované koncom roka 2018. „Budeme musieť podať naozajstný výkon,“ konštatuje ministerstvo, podľa ktorého majú tento týždeň začať okrúhle stoly so žiadateľmi o dotácie, aby identifikovali najpálčivejšie obmedzenia. „Čo bude možné vyriešiť na úrovni agentúry, vyriešime na úrovni agentúry, čo bude potrebné posunúť vyššie, posunieme vyššie,“ doplnil tlačový odbor.

Mimo problematiky samotných eurofondov sa ministerstvo plánuje venovať príprave grantových nástrojov vyžadujúcich menej administratívy a byrokracie, medzi nimi aj grantov zohľadňujúcich najmä predchádzajúci výkon.

Priority ministerstvo zatiaľ neurčilo

Ktoré oblasti vedy a výskumu môžu v nasledujúcich mesiacoch očakávať finančnú injekciu, rezort zatiaľ nespresnil. Pre Webnoviny.sk uviedol, že jeho prioritou je zachovať predovšetkým zdravé konkurenčné prostredie, v ktorom uspeje zhruba 30 % žiadateľov. „Rozhodne kvalita projektu, riešiteľa a adekvátnosť ponúknutého riešenia k podmienkam výzvy," priblížil tlačový odbor ministerstva.

Okrem samotnej COVID výzvy by sa však k slovu mali dostať aj ďalšie témy. Ako rezort školstva zdôrazňuje, "nastavenie priorít v dlhodobom zámere pôjde síce cez horizont súčasnej situácie, avšak tematika výskumu v oblasti pandémie COVID-19 nebude limitovaná len na oblasť biomedicínskeho výskumu".

Zahrnúť by podľa ministerstva mala aj oblasti technologického, chemického a fyzikálneho výskumu a spoločenských a humanitných vied. Ministerstvo školstva pripravuje dlhodobý zámer štátnej vednej politiky, v ktorom budú zahrnuté priority z hľadiska potrieb hospodárstva, inteligentnej špecializácie a z hľadiska potenciálu vedecko-výskumných kapacít, ktorý mapujeme," uviedlo tlačové oddelenie rezortu.

Podľa analytika Straku bije do očí päť oblastí, do ktorých by na vedu rozhodne mali ísť peniaze. Popri zdraví obyvateľstva je to doprava, priemysel, zdravé potraviny, životné prostredie, digitálne Slovensko a kreatívny priemysel, vymenoval.

O rozdelení zdrojov by mali rozhodovať odborníci

Rozhodovať o tom, komu budú napokon peniaze na výskum pridelené, by mali podľa Straku výlučne nezávislí expertní hodnotitelia. „Inak to bude vždy také to rozhodovanie od stola a vždy bude niekto nespokojný, vždy niekto povie, prečo nie ja, prečo niekto iný…,“ vysvetlil odborník.

S týmto súhlasí aj Celec. „Myslím, že musí byť každému jasné, že sme tu všetci v konflikte záujmov,“ hovorí. „Slovensko je tak malé, že sa tu všetci navzájom poznáme. To znamená, či pozitívny alebo negatívny, nejaký vzťah má každý vedec s každým, a tým pádom sú posudky slovenských vedcov pri rozhodovaní o projektoch nepoužiteľné,“ hovorí.

O slovenských vedeckých tímoch, ktoré dostanú dotáciu, by podľa neho mal rozhodovať ideálne zahraničný panel ľudí. „Ani nemusia byť expertmi na danú oblasť, stačí, že vedia urobiť poradie projektov,“ dodáva.

Dôraz na základný výskum

Okrem nedostatku financií, netransparentného či zaujatého rozhodovania o projektoch, nízkeho tlaku na vedcov a slabej komunikácie so zahraničím sa ľuďom z vedeckej praxe aktuálne tiež nepozdáva snaha vytvoriť jednu strešnú agentúru, ktorá by pod sebou združila nielen všetky vedecké agentúry, ale aj bankové inštitúcie. Ide o návrh z Národného integrovaného reformného plánu Ministerstva financií SR, ktorý vyšiel pod názvom Moderné a úspešné Slovensko.

„Viacerí sa tu obávame, že by to mohlo viesť k tomu, že sa tu bude podporovať len aplikovaný výskum bez ohľadu na to, či je kvalitný alebo nie, zatiaľ čo základný sa dá úplne bokom,“ podotkol Celec, podľa ktorého tento krok nepovedie ani k zvýšeniu HDP ani k vyšším ziskom firiem. „A vírusovú pandémiu budú opäť riešiť len virológovia a biológovia, ktorí sa venujú základnému výskumu a nie sú napojení na žiadne firmy… Ja si nemyslím, že máme rozdeľovať výskumy alebo nejakú vedeckú činnosť na to, do akej miery je spätá s praxou, musíme ju rozdeľovať len podľa kvality,“ zdôraznil vedec.

Ohrozená budúcnosť základného výskumu na Slovensku môže byť aj podľa Petra Múčku, predsedu vedeckej grantovej agentúry rezortu a Slovenskej akadémie vied (VEGA). Argumentáciu na vytvorenie jednej strešnej agentúry označil za nedostatočnú a nedôveryhodnú. Jej vznik by podľa neho znamenal zánik aktuálneho samosprávneho postavenia VEGA bez politických vplyvov. Poukázal, že plánované náklady na obdobie od 2021 až 2024 na vytvorenie a rozbeh tejto agentúry výrazne prevyšujú ročný rozpočet VEGA, ktorý je aktuálne 16,75 miliónov eur.

Podľa predsedu SAV Petra Šajgalíka by sa namiesto jednej inštitúcie zastrešujúcej všetky agentúry mala radšej vytvoriť jedna grantová agentúra primárne orientovaná na špičkový základný výskum a jedna technologická agentúra na podporu aplikovaného výskumu a inovácií. Ako uviedol pre tlačovú agentúru SITA, takto by podľa neho vznikol prehľadný a čistý systém, v ktorom by nedochádzalo k zmiešaniu financií ani k nezdravému konkurenčnému boju o prostriedky. V tomto smere by sa Slovensko podľa jeho slov mohlo vydať napríklad českou cestou, ktorá má svoju oporu aj v Nemecku či Rakúsku.

Zdroj článku

You Might Also Like